GEOGRAFICKÉ PODMIENKY

Morské dno

V období treťohôr bola celá naša oblasť súčasťou pomerne plytkého, ale zato rozsiahleho mora Paratétys, ktoré siahalo od Švajčiarska, cez Rakúsko, Moravu, Slovensko, Poľsko až po Kaspické more. Postupne sa ale menilo z mora na veľké jazero, najprv so zmiešanou vodou a neskôr sladkou vodou.

Vznik Laborca

Po ústupe mora a posledných zvyškoch jazier vznikla na celej Východoslovenskej nížine rozsiahla riečna sieť. Našu obec ovplyvňoval najviac Laborec. V časoch keď ešte neboli postavené hrádze tok rieky sa na nížine neustále menil. Laborec je dlhý 129 km. Po stáročia bol v našej oblasti hranicou župy a stolice. Na pravom brehu bola Zemplínska župa na ľavom Užska. Uh je aj najväčším prítokom Laborca. Laborec sa vlieva do Latorice a po pár kilometroch a sútoku s Ondavou z nich vzniká Bodrog.

Východoslovenská nížina

Delí sa na Východoslovenskú pahorkatinu a Východoslovenskú rovinu. Naša obec je súčasťou Východoslovenskej roviny. Je charakteristická pieskovo štrkovými terasami, ktorá vznikali pôsobením vetra a vplyvom riek. Chotár patrí k teplým oblastiam Slovenska. Priemerná teplota v januári je -2,5°C. V júli 20°C. Obec a jej chotár patrí k teplým oblastiam Slovenska. Priemerná dĺžka slnečného svitu je okolo 2.100 -2.200 hodín za rok. Priemerný ročný úhrn zrážok je od 550 do 720mm. Prevládajúci smer vetrov je od severu.