HISTÓRIA OBCE

Lastomír ako osada existoval dávno pred prvou písomnou zmienkou o jeho existencii. Starobylý názov dediny s jednoznačne slovienským názvom, ale aj rozvinutosť obce, prítomnosť fary od najstarších období svedčí o vzniku obce určite už pred 11. storočím. Významný slovenský historik, autor knihy Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, prof. F. Uličný predpokladá, že fara a kostol mohli byť v obci možno už v 11. storočí a obec patrila k najstarším slovienskym osadám v okolí. Ak to tak naozaj bolo, tak obec musela byť už v tých časoch významná. Kostol nebol v tomto období vôbec samozrejmosťou. Zvlášť v prostredí východoslovenskej nížiny, kde máme z mohylníka v Topoľovke dôkazy o pretrvávaní pohanského vierovyznania a pochovávania ešte v polovici 11. storočia. Výstavbu kostolov nariadil počas svojej vlády na začiatku 11. storočia prvý uhorský kráľ - Štefan I. Ten prikázal, aby si desať obcí postavilo minimálne jeden kostol. Ak v našej obci kostol stál už vtedy, znamenalo to, že s určitosťou slúžil aj potrebám okolitých sídlisk. Oblasť nebola ešte začiatkom 11. storočia trvalou súčasťou uhorského štátu. Bola pohraničnou oblasťou, kde sa iba postupne posúvala línia hraníc. Svedčia o tom aj názvy s maďarským základom kapu - brána (z toho naše zemplínske kapura) a stráž, stráža. V našom regióne to boli napríklad dnešné Veľké Kapušany, zaniknutá dedina Stráža (v blízkosti Žbiniec) a Strážske. Z toho je zrejme, že obec bola istý čas v pohraničnej oblasti.

V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1288 ako zemepánsky majetok. Najväčšieho rozmachu dosiahla v rokoch 1420-1460 kedy tu žilo 1305-1680 obyvateľov a istý čas tu existovali dve obce: Veľký a Malý Lastomír. V obci mali postavené svoje kúrie a neskôr aj kaštiele viaceré šľachtické a zemepánske rody. Názov obce sa pravidelne uvádza v podobách Lezthemer, Lestemer ale aj v rôznych obmenách (možno aj pravopisných chybách) ako Leztemer, Loztymer, Leztamer, Lestamir a podobne. Všetky tieto názvy sú maďarskou alebo latinskou podobou slovienského mena Lastomír. Prídomok de Lezthemer (Lastomírsky) začali v svojom mene používať aj tunajší šľachtici. Aj napriek ich pravdepodobnému pomaďarčeniu väčšina obyvateľov obce vždy hovorila po sloviensky resp. po slovensky. Maďarské obyvateľstvo tu nikdy v dejinách netvorilo väčšinu.

Spracoval: Mgr. Ján Palkoci