Z obdobia praveku nemáme z chotára našej obce žiadne nálezy. Neznamená to, že celé okolie bolo ľudoprázdne. Za absenciu nálezov môžu prírodne podmienky. Lokalita dnešnej obce Lastomír sa nachádza v záplavovej oblasti Laborca a preto sa všetky nálezy nachádzajú pod hrubou vrstvou najmä pieskových naplavenín. Vývoj v praveku teda môžeme opísať iba pomocou nálezov z blízkeho okolia, najmä celej východoslovenskej nížiny, ktorá tvorí prirodzený región.
Ak to povieme veľmi zjednodušene, tak môžeme pravek rozdeliť na dobu kamennú, bronzovú a železnú. Doba kamenná trvala milióny rokov a preto sa aj ona delí ešte na staršiu, strednú a mladšiu. Odborne sa nazývajú paleolit, mezolit a neolit.
Osídlenie v tomto období výrazne ovplyvňovali klimatické podmienky. Išlo prevažne o dobu ľadovú. Ľudia sa v tomto období živili iba lovom a zberov. Na našom území sa z tohto obdobia našli prevažne iba kamenné nástroje. Výnimočne sa pri veľmi priaznivých okolnostiach zachovali aj kostrové pozostatky. Známa je najmä lebka neandertálca z Gánoviec pri Poprade. Z územia východoslovenskej nížiny sú doložené kamenné nástroje z rôznych lokalít. Väčšina sa našla iba povrchovým zberovm Sú to napríklad lokality: Cejkov, Kašov, Zemplínske Jastrabie, Zemplín, Hrčeľ, Tibava, Vyšné Nemecké, Vojnatina. Zaujímavý je aj nález mamutieho kla, ktorý je uložený v Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
Región východoslovenskej nížiny bol v praveku zaujímavý aj tým, že sa tu nachádzala dôležitá surovina na výrobu kamenných nástrojov – OBSIDIÁN. Ide o sopečné sklo, ktoré sa vyskytuje v hľuzách. V Európe je iba sedem nálezísk tohto materiálu. Obsidián bol pravdepodobne prvým tovarom diaľkového obchodu. Mal vynikajúce vlastnosti. Bol tvrdý, ale pomerne ľahko sa štiepal. Odštepy boli často ostré ako dnešný skalpel. Vyrábali sa z neho hroty oštepov, šípov, škrabadlá. V neskoršom období aj čepieľky do kosákov či nožov.
Spracoval: Mgr. Ján Palkoci