OKOLO ROKU 1600

Udalosti v 16. storočí poznačilo viacero faktorov. V roku 1526 sa odohrala bitka pri Moháči, v ktorej bolo uhorské vojsko katastrofálne porazené. Víťazstvu spočiatku neveril ani sám sultán, ktorý nechal po bitke vojsko v bojovej pohotovosti, lebo si myslel, že porazil iba predvoj uhorskej armády. Samotná bitka trvala zhruba 1,5 hodiny. V bitke zahyhula väčšina vtedajšej šľachty a vymrelo viacero šľachtických starobylých šľachtických rodín (napr. aj páni z Pavloviec, de Palocz). Nezúčastnili sa na nej Zápoľský, Chorváti a nestihli prísť ani Česi. Padla celá pechota v obkľúčení. Šľachta takticky „ ustupovala“ a de facto ušla z bojiska. Na úteku, vo veku 20 rokov, zachynul aj kráľ Ľudovít. Zahynulo aj veľa hodnostárov, 2 arcibiskupi a 4 biskupi, mnoho županov, rozpadol sa obranný systém na juhu krajiny, už v septembri bol sultán v Budíne a Pešti. Medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským začali boje o trón.

Práve tieto boje o trón zasiahli aj našu obec. V roku 1556 Lastomír vyhorel. Pravdepodobne ho zapálilo kráľovské vojsko. Údaje z nasledujúcich daňových súpisov jasne naznačujú, že obec sa dlho z tejto katastrófy nevedela spamätať. V roku 1567 bola obec oslobodená od daní. V roku 1570 platila daň iba tri porty a v roku 1582 len štyri porty. Nevieme presne či to boli 3 resp. 4 obnovené sedliacke usadlosti, alebo to boli dane z pol, prípadne štvrť porty. Mohlo sa pokojne stať, že obnovených bolo 10 - 12 "gazdovstiev", ale ich majetok, rozsah obrábanej pôdy bolo možné zdaniť iba čiastočnou daňou. Presnejší je údaj z roku 1600, ktorý uvádza, že v obci bolo 30 domov.

Súpis z daného roku uvádza v obci kostol, faru, šľachtickú kúriu, mlyn aj školu. 30 domov bola v tom čase veľká dedina. Rovnaký počet mali Budkovce, 32 domov mali Pozdišovce. Trebišov mal napríklad 63 domov a Michalovce 80.

17. storočie bolo storočím neustálych bojov medzi zvyčajne protestanskou šľachtou a katolíckym panovníkom. Celé storočie prebiehali takzvané stavovské povstania. Prvým bolo povstanie Štefana Bočkaja, ktoré začalo v roku 1604 a posledným povstanie Františka II. Rákociho, ktoré skončilo mierom v roku 1711. K tomu celému sa pridalo okupovanie veľkej časti Uhorska Turkami. Povstania viedli najmä šľachtici zo Sedmohradska (dnešné Rumunsko). Aj keď si to málokto uvedomuje Rumunské Sedmohradsko je od nás vzdialené ani nie 100 kilometrov. Keďže cez územia obsadené Turkami vojská pochodovať nemohli, všetky vojenské výpravy tiahli územím východného Slovenska.

Pre obyčajných ľudí bola rovnakou pohromou tak armáda povstalcov ako aj armáda kráľovská. Každá potrebovala jesť a keďže zásobovanie v tom čase nefungovalo, tak vojaci rabovali všetky dediny na okolí. Lastomírom prechádzala cesta z východu na západ, bol tu brod a možno aj most, preto je veľmi pravdepodobné, že obyvatelia našej obce boli mnohokrát terčom podobného rabovania. Dedina chudobnela a obyvateľov ubúdalo. Často sa totiž stávalo, že povstalecká armáda naverbovala, mnohokrát aj nedobrovoľne, mladých mužov do svojich radov. V roku 1610 tak Lastomír zdanili iba od 1,75 porty a v roku 1635 už iba od 1,25 porty. Čísla dokazujú tvrdenie uvedené vyššie, že išlo o zdaňovanie štrtinových alebo polovičných sedliackých usadlostí. Teda aj tí, ktorí tu dokázali ako tak hospodáriť, boli veľmi chudobní.