STREDOVEK

Napriek existencii našej obce už oveľa skôr, prvý písomný doklad je až z roku 1288, keď lastomírskym zemanom Ladislavovi, Dominikovi, Albertovi, Ivankovi a Gregorovi, synom Ivanka, kráľ Ladislav IV. daroval majetok Jenkovce v Užskej stolici.

V listine, ktorú predložil istý magister Izák, ktorého veľkomožný Vilermus Druget kráľovský palatín a sudca osobne vyvolil a prijal na prácu magistra dáva na vedomie kráľovskej výsosti ako bolo dohodnuté rozdelenie majetku a vyznačené medzníky. V listine sa píše: "Kaplnku, vybudovanú z kameňa a omietnutú, ďalej všetky kanály odvádzajúce vodu pre štvornohý dobytok, ale aj pre osoby, ktoré tu žijú, všetky cesty a chodníky nechávame na všeobecný úžitok. Pozemkové hranice však zostávajú vo vlastníctve rodiny Ložinskych z Ložina." To bolo v roku 1312.

Lenže už v roku 1324 boli kráľom Karolom I. zverene rodine Monakovcov (Lastomírsky z Lastomíra). Táto rodina existovala už pred rokom 1300, pretože vo výťahu z archívu rodiny sa píše „ Odkúpenie zeme Aba, ktorá patrila synovi Zelemérimu v chotári Lastomíra a dostala sa do rúk sudcu po jeho smrti. Majetok potom zálohovo vlastnil magister Job, až konečne ho vykúpil Mikuláš, syn Gregorov, ten syn Ivanov z Lastomíra". To iste je pod číslom 775 ako rozdelenie majetku medzi Dominika a Alberta, synov Ivanových, ohľadne vlastníctva Lastomíra v Zemplínskej stolici s vyznačením medzí. V roku 1402 Imrich z Lastomíra, Janov syn, ktorý bol dôverným, milým a úprimným pážaťom na kráľovskom dvore, kde ho povolal cisár a kráľ Žigmund dostal od neho novu donáciu na Lastomír a túto mu cisár potvrdil aj v roku 1413. Z tejto famílie boli viaceré vetvy: Ordog, Ivan, Matuš, Ungh, Dančo a Zelemír z Lastomíra.

V písomnostiach z 13. až 16. storočia sa obec uvádza pod menom Lezthemer, Leztemer a podobných obmenách, čo bol maďarizovaný slovensky názov Lastomír. Ten bol istotne totožný so slovienskym osobným alebo rodovým menom Lastomír. Starodávny názov dediny, jej sídlisková a spoločenská rozvinutosť nielen ako sídla zemepánov, ale i fary vedu k názoru, že naša obec jestvovala dávno pred 13. resp. 11. storočím a patri k najstarším slovienskym sídlam v okolí. Obec patrila v druhej polovici 13. storočia zemanom, ktorí tu bývali a jej názov používali v prídomku. Do vlastníctva zemepánov sa dedina dostala v prvej polovici, pripadne začiatkom druhej polovice 13. storočia.

Lastomírski zemepáni patrili do rozvetvenej rodiny Bogatradvanovcov, ktorí mohli byť českého pôvodu a boli určite veľmi významnými spojencami a služobníkmi kráľa, pretože im patrili rozsiahle územia na východnom Slovensku: Lastomír, Laškovce, Moravany, Bracovce, Ložín, Nižný Žipov, Čeľovce. Spomínaný Ivanko patril do rodu Bogatradvanovcov.

Od roku 1288 sa Lastomír spomína v listinách pod menom Leszthemer, v roku 1302 ako Leztemer, v roku 1389 ako Lestemir, v roku 1391 ako Kyslezstemer, v roku 1412 ako Fel Leztemer, v roku 1414 ako Lesztemer, v roku 1773 ako Lastomir, maďarsky Lasztomir a Lasztomer.

Z roku 1339 pochádza aj pomenovanie Laskomer. Pomenovanie Lastomír podľa Dr. Krška/UMB/ je veľmi starý sloviensky názov, ktorý vznikol zo slovanského zloženého osobného mena Vlastimil. Pomenovanie našej obce svedči o jej existencii už pred 10. storočím. Terajšia podoba názvu obce Lastomír je návratom ku pôvodnému pomenovaniu.

V Lastomíre bol kostol, o ktorom sú najstaršie správy z tridsiatych rokov 14. storočia /1331/, kedy v ňom pôsobil farár Beňadik. Kostol bol zasvätený archanjelovi Michalovi. Tamojší farár dostal v roku 1400 právo predávať odpustky. To svedčí o skutočnosti, že išlo o významný starobylý kostol alebo farnosť. Z uvedených skutočnosti vyplýva, že kostol existoval pred 14. storočím.

V roku 1410 rodina Úpor dostala v Lastomíre čiastku ako kráľovský dar. V roku 1414 je v Lastomíre zemepánom Imrich, ktorý si druhé meno dal Leszteméry. Odvtedy sa meno obce uvádza ako Lesztemér. Postava Imricha de Leszthemer je veľmi zaujímavá a pri podrobnejšom skúmaní sa dajú o ňom zistiť zaujímavé fakty. Imrich bol pravdepodobne prvý "veľký" zemapán v obci. V mladosti bol pážaťom, teda sluhom kráľa a neskôr prvého uhorského cisára Žigmunda Luxemburského. Žigmund bol synom najslávnejšieho českého panovníka Karla IV. Žigmund vládol v Uhorsku neuveriteľných 50 rokov. Jeho kráľovský dvor bol neustále v pohybe. Málokde sa zdržal viac ako pár mesiacov. Imrich ako jeho páža, istotne prešiel obrovský kus sveta. To si menohol dovoliť hoci kto. Aj šľachtické páža potrebovalo na svoju existenciu peniaze. V jednej z listín z daného obdobia je Imrich z Lastomíra označený ako magister. Študoval teda na univerzite a aj ju úspešne dokončil. To nebolo v tom čase vôbec bežné. Za štúdium, ale hlavne za záverečnú skúšku sa platil vysoký poplatok. Stavalo sa teda, že študent ako tak našiel peniaze na štúdium, ale na skúšku už nie. Záverečná skúška stála toľko ako poplatok za niekoľko rokov štúdia. V tom čase študenti z Uhorska najčastejšie študovali na univerzitách v Prahe, Krakove a Viedni. Ani v jednej matrike študentov však Imrich z Lastomíra nie je. Do úvahy preto prichádzajú iba vzdialenejšie a slávnejšie univerzity ako Parížska Sorbona, talianske či nemecké univerzity. Tak či onak, ak by študoval na ktorejkoľvek, pre šľachtica z Lastomíra, je to úžasný výkon.

Len pre zaujímavosť z roku 1430 je zápis v matrike Viedenskej univerzity o ďalšom Lastomírčanovi. Študoval tam Sigismundus de Lestamir. Spracované podľa knihy: Lastomír - 720 rokov v písmach od MVDr. Jána Jenčíka

Doplnil: Mgr. Ján Palkoci

Veľký objav archeológov - stredoveký Lastomír

V lete roku 2019 sa v chotári našej obce podarili zaujímavé archeologické objavy. Pri výstavbe prepojovacieho plynovodu medzi Veľkými Kapušanami a Poľskom objavili archeológovia rozsiahly komplex objektov datovaný do 13. - 16. storočia. Ojedinele bola objavená aj keramika z praveku (neolit), čo posúva osídlenie v našom chotári možno až 7 tisíc rokov do minulosti. Výstavba dlhých líniových stavieb (plynovod, diaľnica) prinesie vždy archeologické objavy a dokazuje, že naša krajina bola stáročia husto osídlená. Len v našej blízkosti sa vykopávky realizovali aj v Čičarovciach a Šamudovciach. V Šamudovciach boli nálezy tak isto z neolitu (bukovohorská kultúra) a z doby rímskej. Objavy vo výkope sa tiahli v dĺžke približne 250 m, pričom šírka bola približne 6 m. Archeológovia označili celkovo 183 objektov. Pokračovali do oboch strán výkopu, preto môžeme s určitosťou povedať, že lokalita je oveľa väčšia. Objekty sa nachádzali pomerne hlboko, až meter pod terajšou úrovňou terénu, čo dokazuje, že išlo neskôr o záplavovú oblasť. Z obdobia 13. - 16. storočia už máme aj písomné pramene. Tie spomínajú v blízkosti Lastomíra tri stredoveké osady. Malý či Vyšný Lastomír (Kysleztemer), osadu Veľké pole (Nagymező) a Zádorovce (Zadorhaza).

Malý Lastomír sa spomína v listinách z rokov 1354, 1365 a 1410. Píše sa v nich, že obyvatelia dediny Lastomír si v blízkosti svojej pôvodnej dediny postavili novú dedinu s názvom Malý alebo Vyšný Lastomír. V osade si postavili svoju kúriu aj zemania. Podobne osada Zádorovce vznikla v 14. storočí. Meno dostala podľa zemana Zadura alebo Zadora, ktorý vlastnil majetky aj v Lastomíre. Keď potomkovia Zadora okolo roku 1515 vymreli, poddaní sa odsťahovali a sídlisko prestalo existovať. Aj o osade Nagymezo (Veľké pole) máme prvé písomné zmienky z rokov 1293 a 1299. Veľa o nej nevieme, ale rozkladala sa niekde medzi žbinským a lastomírskym chotárom, čo zodpovedá umiestneniu terajších vykopávok. Ktorú z týchto troch osád archeológovia objavili, určí až ďalší historický výskum.

Ak sa pozrieme na najstaršiu mapu Lastomíra z konca 18. storočia, tak vzdušnou čiarou bola nová dedina vzdialená od pôvodnej asi 1,2 km. Ležala vedľa vtedajšej cesty, ktorá smerovala do dediny od Žbiniec a Šamudoviec. Z nálezov boli najčastejšie pozostatky po drevených obydliach a hospodárskych objektoch. Kamenná architektúra nebola objavená. Pomerne bohaté boli nálezy keramiky. Tá bola jemná luxusnejšia, aj bežná hrubšia, točená na rýchlo rotujúcom kruhu. Na nálezisku bolo objavených aj niekoľko pecí na výrobu keramiky, čo by mohlo dokazovať prítomnosť hrnčiarskych remeselníkov. Z kostrových nálezov boli objavené iba kosti zvierat. K vzácnejším nálezom patrili železné nožíky, zámky na dvere, truhlice alebo obruč malého zrkadielka. Objavené boli aj tesársky opracované dosky, fošne so zachovanými stopami po sekerách, niektoré dokonca aj s kôrou. Kuriozitou bola zakonzervovaná huba, vďaka ktorej možno paleobotanici presne určia datovanie. Na lokalite objavili aj stredoveké studne, ktoré boli vlastne doteraz funkčné. Už od hĺbky 60 cm vtedajšieho terénu v nej našli archeológovia každé ráno priezračnú vodu. Voda bola asi problémom, pretože vo viacerých objektoch boli objavené pravdepodobne odtokové kanáliky. Nenašli sa bohužiaľ žiadne mince, ktoré by pomohli spresniť datovanie. Ani domy nejavili známky požiaru, či násilného zániku. Dá sa preto predpokladať, že obyvatelia mali čas na odchod a osadu jednoducho opustili. Mince a vzácnejšie nálezy sú naopak dôkazom, že ľudia utekali rýchlo pred nebezpečenstvom. Dva objekty obsahovali iný typ keramiky a archeológovia ešte posudzujú, či nie sú z poveľkomoravského obdobia (10. – 11. storočie), čím by sa potvrdil predpoklad prof. Uličného, že Lastomír bol jedným z najstarších slovienskych sídlisk v okolí.

Dôvody opustenia osady si môžeme iba domýšľať. Aj samotný Lastomír v druhej polovici 16. storočia takmer zanikol. Buď vyhorel alebo ho vypálilo kráľovské vojsko. V tom čase už asi objavená osada neexistovala, pretože tam sa stopy po požiari neobjavili. Každopádne tento výnimočný objav opäť prispel k poznaniu našej najbližšej histórie. Je o to vzácnejší, že niečo podobné by sme v lokalite terajšieho Lastomíra hľadali veľmi ťažko, pretože pôvodné objekty z 15. storočia prekryli a zničili naše terajšie domy, ich predchodcovia, ale najmä záplavy Laborca, kvôli čomu sa nachádzajú vo veľkej hĺbke.

Spracoval: Mgr. Ján Palkoci