PRVÉ NÁRODY

Po prvých roľníkoch, usadených na našom území v 6. tisícročí sa tu vystriedalo množstvo kultúr. Označujú sa podľa prvého náleziska alebo typických znakov keramiky. Postupne sa vystriedali: kultúra s východnou lineárnou keramikou, bukovohorská kultúra, skupina polgárských kultúr, bádenská kultúra, skupina východoslovenských mohýl. V dobe bronzovej koštianska, otomanská a pilinská kultúra. O nikom z nich nevieme povedať k akému etniku patrili. Nemôžeme s istotou povedať ani to, že nový typ keramiky patril aj novým ľuďom. Z najnovších objavov v oblasti genetiky, je totiž jasné že 81% Európanov má svoje genetické korene ešte v časoch lovcoch mamutov. Iba 18 – 19% Európanov geneticky patrí roľníkom, ktorí pochádzali z oblasti tzv. Úrodného polmesiaca (Irak, Irán, Sýria, Turecko, Palestína).

V 7. storočí pred naším letopočtom začala na našom území doba železná. Delí sa na staršiu a mladšiu. Práve v mladšej dobe železnej (laténskej) sa na našom území objavuje národ, ktorý poznáme nielen podľa keramiky a pohrebísk ale aj podľa mena. Boli to KELTI.

Boli vynikajúci remeselníci, najmä kováči a hrnčiari. Ako prví na naše územie priniesli rýchlo rotujúci hrnčiarsky kruh a s ním aj úplne novú kvalitu keramiky. Zaujímavosťou je, že túto technológiu výroby nepoznali ani Slovania, keď sa objavili na našom území v 5. storočí. Rýchlo rotujúci hrnčiarsky kruh sa tu potom objavil až v 7. – 8. Storočí, teda takmer 700 rokov po Keltoch.

Jednou z najdôležitejších keltských lokalít na Vých. nížine je hradisko Zemplín. Hradisko intenzívne využívané Slovanmi 9.-10. st. a neskôr sídlo župy vybudovali práve Kelti. Vďaka priľahlému pohrebisku, na ktorom sa začalo pochovávať asi okolo r. 50 pred n. l., môžeme určiť aj vznik hradiska. Teóriu, podľa ktorej Kelti zasahovali na územie Vých. nížiny iba okrajovo, definitívne vyvrátil výskum J. Vizdala na birituálnom keltskom pohrebisku v Ižkovciach. Jedným z najsevernejších keltských nálezov na Vých. nížine je nález hornej časti hrncovitej nádoby z ústím, ktorú som našiel pri prieskume r. 1995 v katastri obce Lúčky. Keltské osídlenie, ktoré sa síce javí husté, predsa len nedosahuje takú intenzitu ako v západnejšie položených oblastiach, napr. na juhozáp. Slovensku, Morave alebo v Čechách. Keltské obyvateľstvo kolonizovalo túto oblasť v čase pred zmenou letopočtu a nebolo dostatočne silné a asi ani početné na to, aby vytlačilo staršie laténske domáce obyvateľstvo. Kelti tak na Vých. nížine žili v symbióze so starším obyvateľstvom, ktoré nie sme schopní bližšie etnicky určiť.

Po nie veľmi dlhom období tejto symbiózy sa situácia mení v súvislosti s príchodom nového etnika. Na naše územie prichádzajú DÁCI. Aj v tomto je situácia na Vých. nížine zaujímavá. Zatiaľ čo zo zvyškov územia Slovenska máme bezpečne doložené vytlačenie Keltov do vyššie položených podhorských oblastí, kde sa podieľajú na vzniku Púchovskej kultúry, na Vých. nížine Kelti dokázali splynúť s Dákmi. Je to bezpečne doložené špecifickým keltsko-dáckym horizontom nálezov v Zemplíne. Príchod Dákov okolo zmeny letopočtu súvisí zrejme s rímskou expanziou v Podunajsku. Okolo roku 50 pred n.l. si dácky kráľ Burebista pokoril keltských Bójov na strednom Podunajsku. Ale už okolo roku 10 pred n.l. M. Vinicius poráža Dákov a ich spojencov. Krátko nato, možno ešte v tom istom roku, Tibérius dokončil podrobenie Panónie. Môžeme preto oprávnene predpokladať, že časť tvorcov keltsko-dáckeho horizontu prichádza na územie Vých. nížiny práve v tomto čase.

Spracoval: Mgr. Ján Palkoci