SÚPIS Z ROKU 1715

V roku 1715 bol na podnet panovníka vyhotovený prvý celokrajinský daňový súpis. Mal slúžiť pre vyberanie každoročnej vojenskej dane (contributionale). Súpis kvôli nezrovnalostiam ale aj rýchlo sa meniacim hospodárskym pomerom vyhotovili aj v roku 1720. Súvisí s ukončením 100 rokov trvajúcich vojen - tzv. stavovských povstaní. V priebehu 17. storočia uhorská šľachta viedla niekoľko povstaní proti habsburským panovníkom. Povstania mali politický ale aj náboženský charakter. Väčšina uhorskej šľachty prestúpila na protestanstské vierovyznanie, zatiaľ čo Habsburgovci boli katolíci. Povstania boli ukončiné roku 1711 tzv. Szatmárskym mierom (Satu Mare v Rumunsku). Krajina sa pomaly spamätavala z nekonečných vojen.

V roku 1715 bolo v obci iba 7 daňovníkov. Samozrejme to neznamená, že v obci žilo iba 7 obyvateľov. V súpise boli štátom prvýkrát zaznamenané mená hláv jednotlivých hospodárstiev a ich majetkové pomery. Základom pre vymeranie dane boli usadlosti na urbárskej pôde (sessio, telek). Predstavte si to ako gazdovstvo, kde žili často starí rodičia, syn so svojou rodinou, pripadne ich deti. Aj tie už mohli mať vlastné rodiny. Bohatí gazdovia mali aj sluhov. Na jednej usadlosti tak mohlo byť viacero domov, maštale, stodoly. Daň ale platil iba "gazda". Výška dane závisela od rozlohy usadlosti, na ktorej daňovník hospodáril.

V súpise sú uvedené nasledovné údaje: meno daňovníka, množstvo rolí (agrae), čerstvo kultivovaná zem (extirpaturae), lúky (pratae) a vinice (vineae) patriace k daňovníkovi. Použité jednotky sa rôznili podľa oblastí.

Súpis dokazuje ako vojny s Turkami a následné stavovské povstania zničili krajinu, ale aj to ako sa ľudia v čase mieru pomerne rýchlo spamätali a obnovili svoje hospodárstva. K tomu sa pridal v rokoch 1708 - 1709 mor, ktorý vyhubil viac ako polovicu obyvateľstva, ktoré ešte prežilo po vojnách. V roku 1715 bolo v obci 7 obývaných usadlostí a 27 opustených. V roku 1720 sa počet osídlených usadlostí zvýšil na 12. V roku 1772 však už bol Lastomír druhým najväčším sídliskom v strednej časti Zemplína, hneď po Michaloviciach. V Michalovciach počas prvého vojenského mapovania zaznamenali vojenskí komisári 224 domov, 150 stajní a 250 mužov. V Lastomíre boli počty nasledovné: 210 domov, 160 stajní a 200 mužov.

Z rozlúštených mien žili už vtedy v obci: Michael Vaniszka, Joannes Sziuka, Ordinics, Gregorius Gergely; Georgius Babiucsak; Balint Halász. Ak to preložíme do dnešnej slovenčiny a opravíme pravopis či chyby vtedajšieho pisára dostaneme nasledujúce mená. Richtár Michal Valiska, Ján Sivka/Šivka, Ordinič - pravdepodobne prisťahovalec z Dolnej zeme, možno Chorvát zo zvláštnym krstným menom, ktoré nedokázal pisár zapísať. Nasledujú Gregor Gergéľ, Juraj Babinčák a Bálint Halász. Dodnes žijúce rodiny Valiskovcov, Babinčákovcov a Gergeľovcov tak majú dokázateľne minimálne 300 ročný rodokmeň v našej obci.

originál listiny - web

originál listiny - foto Spracoval: Mgr. Ján Palkoci