NAJSTARŠIA PÍSOMNÁ ZMIENKA

Najstaršia písomná zmienka o našej obci existuje z roku 1288. V danom roku kráľ Ladislav IV. daroval lastomírskym zemanom Ladislavovi, Dominikovi, Albertovi, Ivankovi a Gregorovi, synom Ivanka majetok Jenkovce v Užskej župe.

Význam prvej písomnej zmienky spočíva v tom, že definitívne potvrdzuje existenciu dediny. Tento údaj sa ale často preceňuje. Každá obec k okrúhlemu výročiu prvej písomnej zmienky organizuje rôzne podujatia, vydávajú sa publikácie, knihy. Vytvára to tak dojem, akoby obec skutočne existovala až od daného roku.

Samozrejme historici chápu, že tento údaj je iba veľmi orientačný. Takmer všetky sídliská existovali dávno pred prvou písomnou zmienkou. V našom prípade to môže byť aj viac ako 300 rokov. Bohužiaľ v čase ozajstného vzniku našej dediny sa oficiálne písomníctvo takmer vôbec nepoužívalo. Najstaršie v originály zachované slovenské listiny sú až rokov 1111 a 1113. Ide o tzv. Zoborské listiny, týkajúce sa benediktínskeho kláštora v Nitre, ktoré nechal vyhotoviť kráľ Koloman. V 12. storočí si nechávali písomne spracovať majetkové donácie (akoby listy vlastníctva) najmä cirkevné inštitúcie. Často sa pritom stávalo, že si svoje vlastné listiny sfalšovali, samozrejme vždy vo svoj prospech.

Šľachtici začali donácie v písomnej podobe využívať vo zvýšenej miere až od 13. storočia. Aj preto sú najstaršie písomné zmienky väčšiny slovenských miest a dedín práve z tohto obdobia. Výnimku tvoria Nitra a Bratislava, ktoré majú svoju existenciu písomne potvrdenú ešte z čias Veľkej Moravy. Nitra z roku 828 a Bratislava z roku 907.

V našom regióne majú obce najstaršie písomné zmienky napríklad: Budkovce (1314), Drahňov (1262), Dúbravka (1345), Hatalov (1326), Kopčany (1314), Kráľovský Chlmec (1214), Krásnovce (1403), Laškovce (1310), Ložín (1227), Malé Raškovce (1314), Markovce (1314), Michalovce (1244), Močarany (1322), Naciná Ves (1254), Oborín (1221), Pozdišovce (1315), Sarospatak (1201). Najstaršiu zmienku v regióne má hradisko Zemplín. Nie je ale v podobe listiny, ale v historickom románe Gesta Hungarorum (Skutky Uhrov), ktorému sa hovorí aj Anonymova kronika a pochádza z 12. storočia.