NÁZOV

Urbár Márie Terézie Mária Terézia panovala v rokoch 1740 – 1780. Je považovaná za predstaviteľku osvietenského absolutizmu. Snažila sa panovať sama, neobmedzene (absolútne), ale s dôrazom na prospech svojej krajiny a jej hospodárstva (osvietensky).

Chápala, že Uhorsko je zaostalá krajina a preto sa ju snažila zreformovať. Jednou z jej reforiem bola aj urbárska regulácia, ľudovo nazývaná Urbár.

Obrovským problémom Uhorska bola nezdaniteľnosť šľachty. Šľachta za takmer 1000 rokov existencie Uhorského kráľovstvá nikdy neplatila dane. Spolu s cirkvou jej ale patrilo takmer 90% bohatstva celej krajiny. Na chod celého štátu prispievali poddaní, obchodníci, remeselníci.

Ak by sme to mali prirovnať k dnešnému hospodárstvu, tak by to bolo akoby najväčšie podniky nezaplatili žiadne dane a na chod štátu by sa skladali ľudia s minimálnou mzdou.

Čo však bolo najhoršie, ľudia na prácu na svojej pôde (urbárskej) nemali čas. Museli chodiť na „pánske“, teda obrábali pôdu, z ktorej výnosov sa nikdy neplatila daň. Ak zemepán nariadil 4 dni do týždňa prácu na „pánskom“, na ich vlastné pozemky im už nezostával čas. A aj z toho čo dorobili, museli ešte zaplatiť minimálne 20% daň. Desiatok (10%) štátu, ale opäť prostredníctvom zemepána a deviatok (10%) cirkvi. Okrem toho boli v čase vojen vypisované aj mimoriadne dane. Daň sa platila väčšinou naturálna. Odovzdávalo sa obilie, ale aj iné poľnohospodárske produkty, ako napríklad sliepky, vajcia, ovce, kozy, maslo, med, ovocie atď. Väčšinou boli pre každú obec stanovené dva termíny. Napríklad na Michala a na Jána.

Nečudo, že medzi poddaných obyvateľstvom vznikali porekadlá: „Ak nič nemám, nič mi nemôžu zobrať.“

Mária Terézia chápala, že toto je príčinou obrovského hospodárskeho zaostávania jej krajiny. Nariadila teda vykonať urbársky súpis a urbársku reguláciu. Každú obec navštívila sčítacia komisia, ktorá najskôr spísala rozsah pôdy, na ktorej poddaní hospodárili. Následne boli pevne stanovené maximálne povinnosti poddaných voči zemepánovi. Viazali sa na jedno hospodárstvo, usadlosť – grunt. Mária Terézia sa snažila aj v tomto byť spravodlivejšia a grunt nebol všade rovnako veľký. Iný bol v nížinách a iný v podhorských oblastiach. Ak niekto hospodáril na polovičnej usadlosti, platili pre neho polovičné povinnosti.

Urbár sa začal spisovať v roku 1767. Ešte pred ním vznikol predurbársky súpis. Pre každú obec na Slovensku dodnes existuje minimálne jeden exemplár. Urbár bol spísaný v štyroch jazykových verziách. Po nemecky, maďarsky, latinsky a v jazyku domáceho ľudu. Táto verzia bola uložená v každej obci, aby bola obyvateľstvu k dispozícii. Bohužiaľ šľachta sa snažila všemožne nariadenia urbára obchádzať, manipulovala napríklad s veľkosťou usadlosti. Každopádne urbár bol prvý krok k zlepšeniu postavenia obyčajného ľudu. Vyvrcholil zrušením nevoľníctva v roku 1785, ktoré zrušil syn Márie Terézie Jozef I. a napokon aj zrušením poddanstva v revolúcii 1848.

V našej obci počas dlhých období bola pomerne veľká roztrieštenosť zemepánov. Obec s výnimkou dávnych období stredoveku, nikdy nebola majetkom iba jedného zemepána. Často sa stávalo, že zemepán v obci „vlastnil“ iba jednu či dve rodiny poddaných. Väčšina zemepánov v obci ani nebývala. Z toho sa dá usudzovať, že možno útlak nemusel byť až natoľko veľký, ako v obciach, kde zemepán žil, mal svoju kúriu, drábov, správcov a mohol tak oveľa dôslednejšie vyžadovať plnenie povinnosti. V našej obci bola situácia nasledujúca.



Súčasťou urbára je súpis majetkov a poddaných (hláv rodín). Nemôžeme ho ale brať ako sčítanie obyvateľstva. V jednej usadlosti mohlo pokojne žiť aj desať ľudí. Navyše v obci bolo aj veľké množstvo podželiarov, ktorí pracovali ako sluhovia u bohatých sedliakov, na majeroch či u zemepánov. Výnimočne mohli v obci žiť aj „slobodníci“, ktorí neboli šľachticmi ale neboli ani poddaní. Boli osobne slobodní a nevzťahovala sa na nich povinnosť platiť dane.

Urbár našej obce bol vypracovaný z poverenia kongregácie Zemplínskej stolice 30. mája 1774. Podpísaný je Ladislav de Szirmay. Overený bol ešte v tom istom roku v Ujhely (dnes Satoraljaujhely v Maďarsku). Na konci rukou písaného deväť bodového dotazníka, je "verifikácia" richtárom obce a ďalšími poddanými. Richtárom bol Valiska Istok(Štefan) podpísaný podobne ako všetci ostatní iba krížikom. Nevedel teda písať. Prísažnými (ako dnes poslanec obecného zastupiteľstva) prípadne aj obyčajnými obyvateľmi obce boli: Gergely Andras, Koczis Mihaly, Prada Ivan, Mihalyov Pavol.

Spracoval: Mgr. Ján Palkoci